Choď na obsah Choď na menu
 


 Kronika obce

 

Na pravom brehu riečky Ondavky leží obec Topoľovka. Jej história siaha až do obdobia prvotnej pospolnej spoločnosti, pred rok 1000. Prvá písomná zmienka je z roku 1479, kedy sa obec menovala Thopoloka a patrila panstvu Drugethovcov z Humenného.
Jej názov prešiel mnohými úpravami. Z jazykového hľadiska je jej pomenovanie čisto slovenské a pravdepodobne sa odvodzuje od topoľového lesa.
V roku 1947 na hraniciach brekovského a topoľovského chotára, v lese Lipky, objavil A. Škvarek slovanský mohylník. Spolu bolo preverených 10 mohýl. Vykopané exponáty sa previezli do krajského múzea v Prešove, kde je im venovaná celá stena.
V obci sa taktiež nachádza neskororenesančný kaštieľ, ktorý bol postavený v roku 1781 v klasicistickom slohu s prvkami baroka. Charakter stavby v súčasnosti určuje úprava z roku 1820, ktorá dala päťosovej prízemnej budove s hladkými fasádami dnešný výzor.
Obec má výhodnú polohu v západnej časti humenského okresu a dobré komunikačné spojenie ako s okresným mestom Humenné, od ktorého je obec vzdialená necelých 9 km, tak aj s priľahkými obcami Závadka, Lieskovec a Hudcovce. Nadmorská výška stredu obce je 157 m. Výškové rozpätie v chotári je 140- 268 m n. v. Výmera chotára je 878 ha.
Obec leží v miernom podnebí a jej geografická poloha a členitý povrch spôsobujú značné teplotné výkyvy v priebehu roka. V okolí obce sa nachádzajú zmiešané lesy, v ktorých žijú divé zvieratá ako srnky, jelene, diviaky, zajace, líšky a mnohé iné. V blízkosti nich rastie báza čierna a černice. Neskôr sa tieto oblasti zalesnili taktiež červeným smrekom, borovicou, dubom a jaseňom. V lese Hučok pramení miestny potok, ktorý preteká dolu obcou a vlieva sa do riečky Ondavky, ktorá vznikla sútokom potokov tečúcich smerom od Lieskovca a Závadky.
Prevažnú väčšinu obyvateľov Topoľovky tvoria Slováci, potom sú to Poliaci, Nemci Ukrajinci a Česi.
Spolu s vývojom obce vznikali aj rôzne spolky a spoločenstvá:
Zväz drobnochovateľov, Základná organizácia slovenského zväzu záhradkárov, poľovnícke združenie "Jariabok", Slovenský zväz žien, Zväz protipožiarnej ochrany a iné. Od roku 1979 pôsobí v obci aj folklórna skupina Topoľ. Miestny rozhlas dvakrát v týždni vysielal okrem bežných správ o udalostiach miestneho významu a oznamoch aj rozhlasové relácie. V obci premietalo aj kino Ondavka a to v nedeľu o 13 hodine filmy pre deti a mládež a večer filmy pre dospelých. Zriadená bola aj knižnica, ktorá získala v júni 1981 titul "Vzorná ľudová knižnica".

 

 

Trošku z histórie

 

Najstarší písomný doklad o dedine Topoľovka je
V listine z roku 1479 o riešení vlastníckych
podielov Drugethovcov na časti ich dedičného
brekovského panstva, ku ktorému patrila
aj Topoľovka.
V písomnostiach z 15.-17. storočia sa vyskytuje
vo viacerých pravopisných a maďarizovaných podobách
pôvodného slovenského názvu Topoľovka.
Je zrejmé, že názov korení v pomenovaní stromu
topoľ, z čoho vyplýva, že tam početne rástol
topoľový porast. Nič však neprezrádza o čase a
okolnostiach vzniku sídliska, iba to, že vzniklo
v slovenskom jazykovom prostredí.
Vzhľadom na zemepisnú polohu Topoľovky,
jestvujúce správy o nej
predpokladáme, že sídlisko založili
v 14. storočí, pravdepodobne za účasti Šoltýska
a poddaných podľa zákupného, nemeckého práva.
V Topoľovke postavili kostol pravdepodobne
v 15. možno až v prvej polovici 16. storočia.
To môže upresniť len archeologický výskum. Najstaršie
písomné správy o jestvujúcom kostole sú z
polovice 16. storočia, kedy v ňom ešte pôsobili katolícki
farári. Od prelomu 16.a 17. storočia a ešte začiatkom
18. storočia tam vysluhovali bohoslužby evanjelickí
kazatelia augsburského vyznania.
Vtedajší kostol bol drevený.
V 15.-17. storočí Topoľovka dokázateľne patrila
Drugethovcom.
Šľachtici si v nej v polovici 17. storočia dali postaviť
kúriu, ktorá po stavebných opravách
trvá doteraz. Tamojšie sedliacke domácnosti
boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od šiestich port.
V dedine žili aj štyri domácnosti želiarov a rodina
slobodníka, ktorí daň neplatili.
V roku 1582 zdanili sedliakov od 7,5 porty.
Okrem dvoch- troch domov šoltýsov malo sídlisko
v  roku 1600 obývaných desať poddanských domov.
Pravda, v dedine stál aj kostol, fara a škola.
Na prelome 16.a 17. storočia bola Topoľovka
stredne veľkou dedinou s poddanským aj farským
slovenským obyvateľstvom.
V 17. storočí sedliacke domácnosti chudobneli.
V roku 1610 vtedajších sedliakov aj želiarov zdanili
spolu od vyše trištvrte porty.
Začiatkom 17. storočia žili v Topoľovke tri Šoltýske
domácnosti, pričom každej patrili pozemky celého
šoltýstva. V roku 1623 bolo jedno Šoltýstvo
spustnuté a ani zostávajúce dve Šoltýske rodiny
už nevlastnili pozemky celých, iba čiastkových
Šoltýstiev. V tom roku v Topoľovke hospodárilo jedenásť
sedliackych domácností, z ktorých dve na celých
usadlostiach, šesť na polovičných a tri na štvrtinových
usadlostiach. Časť bývalých usadlostí a pozemkov
ležala opustená.
Zemepáni Drugehtovci v roku 1623 upravili
a určili obyvateľov Topoľovky druhy a rozsah
povinností oproti dovtedajším zvyklostiam či ustanoveniam staršieho urbára.
Požiadavky šľachticov boli zapísané do nového
urbára a stali sa záväznými povinnostiami Šoltýskych
i sedliackych rodín, resp. domácnosti ku
zemepánom. Povinností zahrňovali daň a dávky
roľníckych naturálií.
Šoltýs, vlastniaci pozemky a práva celého šoltýstva
bol povinný každoročne zaplatiť daň : a  na sviatok
Michala ( 3. septembra) 2 zlaté a na sviatok Juraja
(24. apríla) jeden zlatý, spolu tri zlaté ročne;
drobné na Michala, Vianoce a Juraja po 32 denárov,
teda 96 denárov ročne. Dávky zahrňovali
povinnosti : odovzdať gbel (84 l) ovsa; zaplatiť jeden
zlatý namiesto z úrody obilia a sena; odovzdať deviatok
zo svíň a oviec; odovzdať jednu hus ( na Vianoce) ;
odovzdať dva gbely (168 l) pšenice, jeden gbel (84 l)
jačmeňa a 3 gbely (252 l) ovsa; namiesto podielu za
jatočnú kravu zaplatiť 40 denárov, holbu (0,85 l) medu
(na Vianoce).
Sedliacka domácnosť, hospodáriaca na pozemkoch
v rozsahu celej usadlosti bola povinná každý
rok zaplatiť daň :a- na Michala jeden zlatý, na Juraja
50 denárov, teda ročne spolu 1,5 zlatého;
b- drobné na Michala, Vianoce a Juraja po osem denárov,
spolu dvadsaťštyri denárov.
V rámci dávok odovzdať : jeden gbel pšenice, jeden gbel
jačmeňa, 1,5 gbela ovsa, gbel chmeľu,
dvadsaťpäť hlávok kapusty, kytu konopí, misku konopného semena, dvanásť kúr, štyri kuracie vajcia
(na Veľkú noc), namiesto podielu za jatočnú kravu
40 denárov, deviatok z oviec a svíň, prípadne jeho
Predplatenie, zajaca (na Vianoce), med, ak má včelstvá ,
Prípadne maslo, napokon doviesť zo zemepanského
lesa voz dreva (pred Vianocami).
V urbári boli stanovené aj peňažné pokuty za spáchané
a odsúdené priestupky, napr. za bitku, zmrzačenie človeka, smilstvo a iné.
Na prelome 17.a 18. storočia bola Topoľovka stredne veľkou dedinou. V rokoch 1715 a 1720 v nej bývalo
postupne desať a pätnásť poddanských domácnosti.
V dedine bol aj mlyn. V susedstve alebo priľahlom okolí
Topoľovky sa v stredoveku nachádzali osady či dediny
Ivánvágása a Szaloka, ktoré však zanikli.